reklama

Účinok boha?

Dnes som sa takmer zúčastnil neurovedného výskumu na magnetickej rezonancii, ktorého presný účel som nevedel, no týkal sa zisťovania fungovania mozgu v určitých dopravných situáciách. Kvôli záľube v lámaní končatín však moje telo obsahuje okolo 6 až 8 šrúb (slovo šrauba je podľa mňa otrasné) a jeden plech, ktorý šrúby pridržiavajú, preto laborantka moje testovanie predčasne ukončila s tým, že u dobrovoľníkov nie je treba riskovať. Škoda, domov pôjdem stopom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)
Obrázok blogu
(zdroj: Joshua Plotnik, Frans de Waal, Diana Reiss; livescience.com)

Výskum mal byť totiž platený. To však nebol hlavný motív toho, prečo som sa na neho prihlásil (ok, možno hlavný ale nie jediný).

Už dosť dlho ma na laickej, populárnej a nízkej úrovni zaujímajú niektoré fyzikálne otázky, ku ktorým sme sa na gymnáziu nedostali. Ako celkom zaujímavý experiment mi pripadal nápad zasvietiť laserom na Mesiac v úrovni poludníka na jeho najzápadnejšej viditeľnej časti a za 0,01 sekundy laserom pohybovať tak, aby sa škvrna premiestnila po poludníku až do najvýchodnejšej viditeľnej časti. Z veľmi hrubého výpočtu je polovica obvodu Mesiaca 5460 km - pohyb tejto škvrny by preto prekonal rýchlosť svetla. Je (zrejme) jasné, že o pohyb v pravom slova zmysle v tomto prípade nejde, celkom ma však tešilo otravovať s tým učitela fyziky. Vždy som chcel byť tachyónom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázky teórie relativity a kvantovej fyziky ma zrejme zaujímajú preto, lebo ich pochopenie sa vymyká konvenčnému mysleniu každodennej rutiny a pritom popisujú podstatu sveta, v ktorom žijeme, popisujú práve túto rutinu. Rovnako zaujímavé sú však aj otázky ľudského vedomia a činnosti mozgu. Častokrát sa napríklad rutinne vyberiem na pivo a potom na druhý deň nedokážem svojim vedomím pochopiť, čo sa v mojom svete v skutočnosti dialo. Superpozícia všetkých možných večerných stavov prestáva existovať až po niekoľkohodinovom vyšetrovaní a zbieraní informácii u podobne neznalých. "Normálne" fungovanie mozgu bolo ovplyvnené chemickou zlúčeninou, niekoľkými atómami a molekulami, ktorých správanie vysvetľuje kvantová teória.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani fyzika a ani neurovedy však stále nedali odpoveď na závažnú otázku, ktorú občas pri pive (však ako ináč) rozoberáme - ako je možné, že zhluk častíc, chovajúci sa podľa viac menej dopredu predpovedateľných schém, je schopný nadobudnúť vedomie o tom, že existuje? Ako je možné že ľudia, primáty, delfíny, straky alebo slony tušia, že sú to oni? Ako môže pár (v skutočnosti povedzme 7.1027) atómov vedieť, že sú, že existujú? Ak sa v určitých druhoch chemických zlúčenin rozvinú procesy za účelom signálovania a sebazachovania, vzniká život. Od vzniku života k vedomiu o sebe samom je to však ďalší kvalitatívny a nie kvantitatívny skok. Otázky neurovied sú preto tiež jedny z najfascinujúcejších.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomôcť svojou trochou k tomuto pochpeniu som dnes plánoval aj ja. Niet nad obojstranne výhodnú výmenu.

tomáš cuník

tomáš cuník

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujúci, dobrovoľník, wannabe študent, lyžiar, stopár, hladný po jedle aj vedomostiach. Zoznam autorových rubrík:  dobrovoľnosť, vzájomnosť a mieštátna mochrdý národmoc korumpujenezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu