Island stopom za tri týždne - časť I. (Úvodné info)

Autor: tomáš cuník | 1.9.2014 o 0:57 | (upravené 1.9.2014 o 9:16) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  1079x

Bárðarbunga si zatiaľ kľudne ale zlovestne chrčí pod najväčším islandským ľadovcom Vatnajökull a v oblasti už bol vyhlásený najvyšší stupeň varovania pred erupciou a na chvíľu i bezletová zóna. Po erupcii Eyjafjallajökullu v roku 2010 nové správy o druhom najvyššom vrchu Islandu poctivo sledujú všetky masmédiá a v tradičnom vzorci šírenia poplašných správ a i vzhľadom k vraj nie úplne teplému letu si určite vychutnávajú nárast čítanosti. Samozrejme netvrdím, že neoprávnene; k seizmológovi alebo vulkanológovi mám ďaleko. Každopádne je momentálna situácia dunacieho vnútrozemia Islandu dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby som vám tento fascinujúci ostrov popísal z môjho cestovateľského pohľadu. Snáď to niekomu bude na prospech.

Island je posledných pár rokov bez pochyby "hot" turistický cieľ, a to najmä ľudí, ktorí si to môžu dovoliť. Lacný nie je, a to ani po kolapse troch najväčších súkromných bánk v roku 2008 a následnej devalvácií Islandskej korony. Ako (určite) každá krajina na svete sa však dá precestovať za relatívne nízky rozpočet. To bol i náš cieľ, preto by som v sérii článkov rád naše skúsenosti zrekapituloval aj pre iných potenciálnych "budget" cestovateľov. Tu je sumár prvých pár postrehov a informácii.

Doprava na Island

Vzhľadom na naše záväzky na cestu nemáme viac ako 3 týždne a takisto nám chýba luxus možnosti zbaliť sa zo dňa na deň prípadne flexibilnejší výber dátumov. Letenky preto rezervujeme pár mesiacov dopredu a bez akciových zliav. Z Prahy sú najbližšie nízklonákladové priame lety na letisko v Keflaviku z Berlína, neviem ktoré všetky spoločnosti, my letíme s German Wings tam a WOW Air naspäť. Dvaja ľudia, jedna bagáž do kabíny a jedna do batožinového priestoru, odlet posledný júlový víkend večer a prílet tretí augustový víkend na obed, cca 650 - 700 eur. Cena 350 eur za spiatočnú letenku pre jednu osobu nie je málo, stále však menej ako štandardné ceny do Ázie alebo cez Atlantik.

Let tvá asi 3,5 - 4 hodiny, vzhľadom na charakter aeroliniek si viete predstaviť pohodlie. Tutové spestrenie letu je fakt, že z Berlína odlietame po krátkom zmeškaní už za tmy, ale na Island klesáme v bledomodrom svetle. Letisko v Keflavíku je miniatúrne, v príletovej hale sa tlačíme s cestujúcimi z troch štyroch ďalších letov. Duty a tax free obchod tu nájdete aj pre prielietajúcich nákupuchtivých turistov.

Čo na seba

Tu v širšom centre Prahy je v lete zvyčajne neznesiteľne horúco. Keď teplo okrem slnka sála z chodníkov, zaparkovaných áut, stien a múrov, stĺpov a lámp a dokonca aj z tieňa, urobiť si v byte prievan znamená veľmi presnú aproximáciu naplno pusteného fénu a kvôli potu vás oči štípu ako po polhodinovej dávke slzáku chvíľu po prebudení sa z dvojhodinového polospánku niekedy nad ránom, v človeku sa prebúdza tá desivá bezhraničná zúfalosť spojená so zlosťou. Prázdniny sú ale na to, aby sme si ich užili, nie zúrili. Preto Island.

Každopádne sa pripravte na to, že po vylezení z letiska vás nečakajú trópy. Nás víta vietor (40-50 km/h), dážď a chlad (11°C). Počas troch týždňov teplota nikdy nestúpne až k 20°C a len dvakrát olíže 18°C. To ale len keď svieti slnko, no a keď svieti slnko, tak fúka vietor. Denný priemer nikdy nestúpa nad 14-15 °C, obvyklejší je 10-12 °C a vietor pocitovú teplotu kľudne i na polovicu znižuje minimálne dve tretiny doby našej cesty. V noci teplota klesá hlboko do jednociferných čísel a počas denného prechodu cez priesmyk Fimmvörðuháls nás na vrchole (1116 m. n. m.) schladí jemné sneženie.

V skratke - ideálna dovolenka. Spotil som sa len dvakrát.

Aj preto ale oblečenie netreba podceňovať. Základné veci čo sa vám hodia sú: čiapka (kľudne zimušná), šatka, šál alebo, ak ho na krku viete zniesť, rolák (šály Islanďania zásadne v obchodoch nepredávajú takže s tým nepočítajte), dve až štyri vrstvy denného vrchného oblečenia do kombinácií (moja zostava klasické triko, flanelka, mikina, softshelka; funkčným prádlom nedisponujem a nechýbalo mi, obyčajné termoprádlo som mal pre krízovky), jedna až dve vrstvy na spodok (99% denného času som strávil v jednej vrstve - army gatiach čo mi kedysi dávno podaroval kamarát, občas vo vyhrnutých po kolená, zbytok som pod nimi mal i termospodky) a môžu sa hodiť i rukavice (stačia tie za euro od číňana). Nezabudnite na plavky pre plánované a dlhý pršiplášť pre neplánované vodné okamžiky. Dáždnik je na Islande monopol japonských turistov, inak nepochybne bystrého národa. Zbytočne s nimi do súťaže nevstupujte.

Obutie. Pokiaľ chcete šetriť váhou, máte kvalitné nepremokavé(!) vibramy (moje) a nevadí vám tráviť v nich celé dni, a to ani v prípade, keď vám ich cez noc noviny úplne nevysušili, okrem sandálov alebo inej obuvi na brodenie riek už žiadne topánky potrebovať nebudete. Ja som veľa riek prebrodil suchou nohou vo vibramách (občas treba lepší brod hľadať a občas som sa postavil do vody ponad členky ale na ich nepremokavosť bol spoľah) a najhlbší zbytok na boso a s bolesťami (sandále samozrejme ostali v "základnom tábore"). Každopádne ale rátajte s tým, že bahno, morská soľ, vulkanický prach, síra, voda a stovky ďalších povrchov vašim botám dajú zabrať. Nás okolnosti donútili jeden pár na mieste pohotovostne dokupovať, po odpočte dph, ktorú vám po vyplnení formulára na letisku zašlú na účet, stáli cca rovnako ako kdekoľvek inde v Európe. Na tom teda zrejme až tak neprerobíte.

Jak sme spali

Škandinávske zeme majú k pohybu a živote v prírode veľmi liberálny postoj. O švédskom Allmansrätten sa všeobecne vie, od Islandu sme preto očakávali primerane podobný prístup. Hoci tam vlastne absolútne nikto nežije, na táborisko alebo kemp sa dá naraziť v každej dedinke. Mimo kempu by sa malo dať stanovať viac menej všade okrem národných parkov a konkrétne vyznačených oblastí, a to na jednu noc a skupiny do 10 stanov. Čo znamená jedna noc, a či stačí ráno stan premiestniť o tri metre ďalej tak, aby to už nebolo rovnaké miesto, sme z pochopiteľných príčin nezisťovali.

Ale naspäť ku kempom. Ceny sa čiastočne líšia v závislosti od toho, ako sa stanovujú. V niektorých kempoch sa platí osobitne za stan plus osobitne za každú osobu, v ostatných iba za osobu. V závislosti od toho, či sa kemp nachádza na turistickom mieste, a trochu aj v závislosti od jeho vybavenia, sa odvíja cena za noc. Za dve osoby a jeden stan sme nikdy neplatili menej ako 2000 ISK ale ani viac ako 3000 ISK (1 euro = cca 153 ISK). Za to dostanete obligátny záchod, umyvárku s mydlom a aspoň náznak miesta na sedenie, často živý plot alebo iný zdroj závetria, väčšinou ale nie vždy možnosť sprchy (občas sa za ňu potom pripláca cca 300 ISK, občas sa minie teplá voda a občas je sprcha mimo budovy v zime), málokedy sušiareň pod strechou, no a luxus erárneho variča sme zažili len párkrát. Niektoré táboriská sú zadarmo, v tom prípade je v nich prístupný len záchod a umývadlo. Ak v kempe existuje viac alebo menej evidentné miesto na varenie, ľudia tam občas zvyknú nechať jedlo a iné veci s rôznou mierou užitočnosti. Príjemné gastrospestrenie.

K tomu malý a trochu oportunistický tip na úvod série (my sme to ale zistili až na záver): V Reykjavíku majú len jeden, pomerne veľký, na Islande asi najdrahší (3k ISK/dve osoby) a veľmi dobre vybavený kemp. Existuje veľa ľudí, ktorí Reykjavík rovnako ako my navštívia až na záver cesty. Zvyknú tam potom, okrem kopy marmelád, cestovín, instantných polievok a podobných záležitostí nechať aj svoje nevyčerpané plynové bomby na kempový varič. Vzhľadom na to, že bombu vám nedovolia zobrať do lietadla, môže byť tento kemp pomerne low-costová varianta predzásobenia sa na ďalšiu cestu. Ak si ale nemyslíte, že najdôležitejším poslaním na svete je i naďalej šíriť o východoeurópskych národoch tú ich zlodejsko-prospechársku povesť, postavte sa k riešeniu svojich proviantných potrieb striedmo. Žijeme v 21. storočí.

No, a pokiaľ sa vám i platba za kemp vidí veľa, máte už i spomínanú druhú možnosť, a to spať na voľno v prírode. Miesta je viac, než by ste čakali...

Každopádne mimo Vysočiny, kam sme sa až na pár krátkych odbočiek nedostali, nebol žiadny problém s nájdením mäkkého rovného miesta s primerane kvalitnou možnosťou kotvenia stanu. Pritom to boli miesta na prebudenie sa naozaj excelentné - pár metrov nad fjordom, v lesíku porastenom hubami, medzi cestou a riekou, v zelených horách i v krajine bohov. Niekoľkokrát sa nám podaril aj kemping ilegal. Keďže sme sa ale v takom prípade snažili ten stan aspoň nevystatovať na obdiv prípadných okoloidúcich a wardenov, vždy po sebe všetko vrátane odpadu zbaliť a vrátiť do pôvodného stavu a spakovať sa v normálnom čase, obišlo sa to bez akýchkoľvek konfrontácii s autoritami. Navádzať nemôžem, zásadne sa tomu vyhýbať by som ale tiež neodporúčal. Použite rozum.

Čo sa týka stanu, odporúčam ľahký, odolný vetru a vode a veľmi sa môže hodiť samonosné tropiko, ktoré sa dá postaviť pred tým, než do neho fláknete moskytiéru. Oceníte v daždi. My sme spávali v tomto, keby som si kupoval stan znovu, vyberiem si asi iný (ale drahší). Jeho plusy sú vnútorný priestor, dve predsiene a dva vchody, váha a vodeodolnosť, mínusy menšia (i keď stále prekvapivá) štrukturálna odolnosť proti vetru, nemožnosť stiahnuť tropiko až na zem, a tak ho podfukuje, a samozrejme nutnosť stavať moskytiéru najprv. A ešte sa tak nejak zvláštne (ne)napína, ale na ultralight za 5k CZK stále veľmi dobrý. So spácakom rátajte s takým, aby vám v noci nebola zima. Ľahkých a s comfortom tesne pod nulou sú ich desiatky.

Tak takto bývanie. Vlastne nie, ešte couchsurfing. V Keflavíku sú asi dvaja aktívni coushsurferi, my sme hneď po prílete skončili na dve noci na záhrade u jednej z nich. Veľmi príjemná kanadská mama troch samorastov. Nikde inde sme potom už hosta nezohnali, je ale pravda, že okrem jedného nie moc vážne mysleného emergency requestu (toto neviem či sa prekladá..) do Reykjavíku sme nič ani nehľadali. V každom prípade nás viac ľudí ubezpečilo, že couchsurfing na Islande nie je jednoduchý.

Hm, nie úplne uchvacujúci úvod do Islandu. Nič to, ďalší text je niekde na ceste a fotky snáď tiež. Medzitým si pozrite 101 Reykjavík.

* 1. 9. 2014 1:00, 9:15 pridaný odkaz, upravené formátovanie a doplnenie nadpisu

*

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?