Pár postrehov k behaniu po ročnej skúsenosti

Autor: tomáš cuník | 10.1.2014 o 14:40 | Karma článku: 10,24 | Prečítané:  955x

V konformite so súčasným ultra progresívnym healthy lifestyle hnutím som sa zhruba pred rokom dal na behanie. Občas, keď si tak utekám a pomaly ma prechádza prvotná bolesť, silná telesná nepohoda a zadýchanosť (čo zvyčajne trvá tak 15-20 minút, holt, niektorí ľudia sa adaptujú pomaly), mi zíde na um, prečo vlastne každých pár dní, v rámci možnosti i stupňa momentálnej lenivosti pravidelne, vybieham na obhliadky aktuálneho okolia. Netreba trojciferné IQ na to, aby človek na väčšinu z tých dôvodov, úžitkov i škôd prišiel sám a aj bez toho, aby sa vôbec spotil. No a pre tých, ktorí rozmýšľaniu neholdujú, už dvanásťtisíc iných ľudí publikovalo kvantum článkov o tom, prečo začať, ako to robiť, a čo to prinesie. Takže by tento môj text prakticky o tom istom mohol byť kľudne označený ako zbytočný. Lenže to má dve lenže. Vraj je opakovanie matka múdrosti (haha, ešte že veľa kariérnych akademikov ma vždy poruke toto príslovie). No a tiež mám (neviem či oprávnený) pocit, že mi behanie uľahčilo pohyb po meste takým spôsobom, ako som to doteraz v tých tonách článkov nenašiel. Posúďte sami.

 weknowmemes.com

Najprv však úvod (č. 2??). Pred necelým rokom som sa kvôli štúdiu zdržiaval v Štokholme a tam autority v prospech (vybraných) nájomníkov regulujú nájomné. Cena umelo udržovaná pod trhovou, dopyt po nájomných bytoch prevyšuje ponuku, rentabilita nových nehnuteľností je nízka, tak ich nik nestavia a bývanie sa hľadá pomerne zložito. Veď to poznáme. V takých situáciách odporúčam držať sa šťastia ako kliešť, ja som to urobil a šlo to celkom jednoducho. Po asi mesiaci spania na kuchynskej podlahe sme s mojim landlordom postavili v záhrade záhradnú chatku, odizolovali ju, dali do nej podlahové kúrenie, posteľ, skriňu, stolík a na viac neostalo miesta. Necelých 6m2.

No a potom prišla zima. Štokholm sa síce stále nachádza pomerne na juhu, no deň tam v období Vianoc trvá skoro o dve hodiny menej ako v Prahe, a tie dve hodiny (alebo hodina a pol v januári), sú celkom znateľné. Nie som vôbec depresívny typ, ale tráviť 18 hodín denne v tme a v miestnosti veľkosti stánku PNS (zbytok domu bol v takej prežiješ-ale-to-je-tak-všetko rekonštrukcii) mi pravidelne vynikajúcu náladu nespôsobovalo. Bicykel nepoužitelný, vybielené konto v banke (Škandinávia!), lyže na Slovensku. A tu zrazu spásonosná myšlienka, využijem dočasné vlastníctvo smartphonu, nainštalujem aplikáciu, uvidím či kauzalita funguje aj opačne a párkrát sa do tých 20 stupňových mrazov zbehnem vyvetrať. Hej, funguje. A to behanie mi vydržalo doteraz, hoci chytrácky telefón podľa očakávaní nevydržal moje zaobchádzanie ani do konca januára. Takže takto:

1. Ak by ste radi behali, ale ste leniví začať, vyriešte to tréningovou aplikáciou prípadne vedením záznamov.  Ja som začal s touto a už som pri nej aj ostal. Hneď na úvod som si prihlásil jeden z tréningových (zdarma) plánov a ten ma neúprosne každý druhý deň vyháňal do zimy. Stal som sa poctivým a dobrovoľným otrokom technológie a anonymného tvorcu plánu, počúval som ich, až na občasné dni s opicou, na slovo. Keď mi potom zlyhal telefón a náhradu som doteraz kvôli nezáujmu nevyriešil, prosto som si časy meral hodinkami a mapku behu kreslil cez PC. Zvyk je železná košeľa a poriadne si vymasírovať ego sledovaním štatistík o vlastných výkonoch zjavne baví kopu ľudí.

2. Z behu sa väčšinou vraciam s prázdnou mysľou. Tých desať - pätnásť kilometrov čo zvyknem odbehnúť mi dá dosť času aj na to, aby som rozmýšľal, a aj na to, aby som intelektuálne vegetoval. Často pritom behávam so slúchadlami. Muzika mi spomaľuje bežecké tempo, to ale bude zrejme spôsobené tým, že zväčša počúvam reggae a jeho ešte pomalšie alternatívy heh. Ešte častejšie však počúvam hovorené slovo, využiť tých 50-90 minút na populárne vzdelávanie je myslím dobrá zámienka, ako si potom neskôr ospravedlniť hodinu totálnej letargie strávenej hraním hier na záchode, vylihovaním vo vani alebo čumením do blba. Každopádne civilizované dialógy produkuju každý týžden na Econtalk, Law Talk s Richardom Epsteinom je tiež občas zaujímavé (a občas nudné), mám rád aj rádio leonardo a plus od Českého rozhlasu, Yale University ponúka zdarma záznamy z niektorých kurzov a Michael Sandel má zverejnený svoj harvardský kurz na tému Spravodlivosť. A to samozrejme ani zďaleka nie je všetko. Behanie (a samozrejme dvestotridsaťdeväťtisícosemstosedemdesiatpäť ďalších aktivít) vám teda umožní a zároveň uľahčí pravidelnú dávku meditácie aj šľachtenia sa. Alebo minimálne mne...

3. Keď som vo Švédsku s behaním začínal, riadil som sa viac časom ako vzdialenosťou, a to mi tiež ostalo až doteraz. Vedel som, že chcem behať 50 minút, tak som skrátka opustil záhradu, odbočil doprava (alebo doľava), chvíľu bežal rovno, potom odbočil doprava (alebo doľava), skrátil si to cez les, v diaľke zbadal letisko, tak sa vybral tým smerom, ale len chvíľu, lebo sa mi zapáčila nejaká ulička, do ktorej som odbočil, narazil som na park, ten som obehol, potom jazero, to by som si neodpustil ak by som ho ignoroval, no a od jazera zas do lesa, chvíľu vpravo, chvíľu vľavo, až som sa zas vynoril v civilizácii na nejakom sídlisku. A to už som behal 35 minút, tak som si povedal - je čas vrátiť sa domov. Zvyčajne som samozrejme nemal ani poňatia, kde sa nachádzam, to sa ale veľmi jednoducho vždy vyriešilo tým, že som našiel autobusovú zastávku, na nej bola mapka okolia, tak som zistil kde som a ktorým smerom behať naspäť. Postupne som mapky a autobusové zastávky začal potrebovať menej a menej. V prvom rade, spoznával som čoraz širšie okolie môjho domu, a preto stačilo vedieť len smer, ktorým sa zhruba vydať späť, aby som narazil na familiárne prostredie a bezpečne sa vrátil do chajdičky. Takisto ale, a to je tá vec uplatniteľná aj mimo behania, beh mi podstatne zlepšil orientačný zmysel v civilizácii aj mimo ňu. Aj v súčasnosti, keď sa krivoľakým a náhodným spôsobom vyberiem do neznámych oblastí tu v Prahe (neexistuje väčšia nuda, ako behať po tej istej trase, a to i v rámci jedného behu), niekde v hlave (alebo v nohách?) vždy cítim intuitívny smer, ktorým sa vydať, aby som sa vrátil na miesto, z ktorého som vyšiel. Zvyčajne viem kde je sever aj po hodine absolútne neštrukturovaného behania a slnko ani lišajníky na stromoch mi vidno netreba. To sa oplatí, najmä keď človek veľa cestuje, spoznáva neznáme kraje a stopuje.

4. Diéty, delená a surová strava, biočokoľvek, jedlo 7x denne, 2500 kcal, žiadne sladkosti ani pivo a miesto nich ovocie a zelenina. Tak ničím z toho sa nezaoberám, môžem sa trikrát do dňa nažrať ako, hmm, no ako cuník. A ešte si popri tom párkrát do dňa z niečoho uždibnúť. Plus vám na to celé stačí hodina, netreba si vybavovať voľno v práci trikrát do týždňa ako na kaloricky ekvivalentný bicyklový výlet. No a aby ste si nemysleli, nieže by som sa teda napríklad jedením ovocia alebo zeleniny zrovna trápil, je to ale dobrý pocit občas to jablko spásať aj spolu s horalkou. Alebo si po obede ešte naložiť dupľu. Dvakrát. Tak takto.

5. Na záver klasika. Cítim sa fit (nech už to znamená čokoľvek). Vždy keď sa vrátim domov do Popradu, nerobí mi problém zbehnúť si na pár túr v rade. Kto stopuje, vie, že občas je stop viac o chodení ako o vezení sa. Cestovanie tiež vyžaduje chodenie. A občas človek skrátka len musí zdrhať. Čo najrýchlejšie. Tak to všetko vďaka behu zvládam jednoduchšie a na dlhšie trasy. Ale to vám všetkým muselo byť jasné už predtým.

Toť moje postrehy. Záverom vás len chcem upozorniť, že účelom tohto článku nebolo nikoho k behu presviedčať. Naopak, budem rád, ak sa na to kopa z vás, ktorí bežci už ste, vykašlete. Začína ma bolieť ľavé rameno z neustálej nutnosti zdraviť niekoho v protismere..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?