Účinok boha?

Autor: tomáš cuník | 1.4.2011 o 12:14 | Karma článku: 5,61 | Prečítané:  1616x

Dnes som sa takmer zúčastnil neurovedného výskumu na magnetickej rezonancii, ktorého presný účel som nevedel, no týkal sa zisťovania fungovania mozgu v určitých dopravných situáciách. Kvôli záľube v lámaní končatín však moje telo obsahuje okolo 6 až 8 šrúb (slovo šrauba je podľa mňa otrasné) a jeden plech, ktorý šrúby pridržiavajú, preto laborantka moje testovanie predčasne ukončila s tým, že u dobrovoľníkov nie je treba riskovať. Škoda, domov pôjdem stopom.

 Joshua Plotnik, Frans de Waal, Diana Reiss; livescience.com

Výskum mal byť totiž platený. To však nebol hlavný motív toho, prečo som sa na neho prihlásil (ok, možno hlavný ale nie jediný).

Už dosť dlho ma na laickej, populárnej a nízkej úrovni zaujímajú niektoré fyzikálne otázky, ku ktorým sme sa na gymnáziu nedostali. Ako celkom zaujímavý experiment mi pripadal nápad zasvietiť laserom na Mesiac v úrovni poludníka na jeho najzápadnejšej viditeľnej časti a za 0,01 sekundy laserom pohybovať tak, aby sa škvrna premiestnila po poludníku až do najvýchodnejšej viditeľnej časti. Z veľmi hrubého výpočtu je polovica obvodu Mesiaca 5460 km - pohyb tejto škvrny by preto prekonal rýchlosť svetla. Je (zrejme) jasné, že o pohyb v pravom slova zmysle v tomto prípade nejde, celkom ma však tešilo otravovať s tým učitela fyziky. Vždy som chcel byť tachyónom.

Otázky teórie relativity a kvantovej fyziky ma zrejme zaujímajú preto, lebo ich pochopenie sa vymyká konvenčnému mysleniu každodennej rutiny a pritom popisujú podstatu sveta, v ktorom žijeme, popisujú práve túto rutinu. Rovnako zaujímavé sú však aj otázky ľudského vedomia a činnosti mozgu. Častokrát sa napríklad rutinne vyberiem na pivo a potom na druhý deň nedokážem svojim vedomím pochopiť, čo sa v mojom svete v skutočnosti dialo. Superpozícia všetkých možných večerných stavov prestáva existovať až po niekoľkohodinovom vyšetrovaní a zbieraní informácii u podobne neznalých. "Normálne" fungovanie mozgu bolo ovplyvnené chemickou zlúčeninou, niekoľkými atómami a molekulami, ktorých správanie vysvetľuje kvantová teória.

Ani fyzika a ani neurovedy však stále nedali odpoveď na závažnú otázku, ktorú občas pri pive (však ako ináč) rozoberáme - ako je možné, že zhluk častíc, chovajúci sa podľa viac menej dopredu predpovedateľných schém, je schopný nadobudnúť vedomie o tom, že existuje? Ako je možné že ľudia, primáty, delfíny, straky alebo slony tušia, že sú to oni? Ako môže pár (v skutočnosti povedzme 7.1027) atómov vedieť, že sú, že existujú? Ak sa v určitých druhoch chemických zlúčenin rozvinú procesy za účelom signálovania a sebazachovania, vzniká život. Od vzniku života k vedomiu o sebe samom je to však ďalší kvalitatívny a nie kvantitatívny skok. Otázky neurovied sú preto tiež jedny z najfascinujúcejších.

Pomôcť svojou trochou k tomuto pochpeniu som dnes plánoval aj ja. Niet nad obojstranne výhodnú výmenu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?